Pri zisťovaní základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia (zisk alebo strata). Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5, okrem účtov 591, 592, 595 a účtov vnútroorganizačných nákladov (účet 599) a vnútroorganizačných výnosov (účet 699). Účtovný výsledok hospodárenia zo správne vedeného účtovníctva nie je automaticky základom dane. Tlačivo daňového priznania je zostavené tak, že vedie daňovníka k správnej mimo účtovnej transformácii účtovného výsledku hospodárenia na základ dane systémom pripočítateľných a odpočítateľných položiek.
Po prijatí zákona č. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 1. 1. 2015 novelizuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, prišlo v procese transformácie výsledku hospodárenia na základ dane k viacerým zmenám.
Na základe tejto novely zákona sa okrem položiek zvyšujúcich a znižujúcich výsledok hospodárenia v DPPO budú uvádzať aj položky, ktoré upravujú základ dane zistený po zohľadnení položiek zvyšujúcich a znižujúcich výsledok hospodárenia .
Medzi odpočítateľné položky patria :
- príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa 12 ods. 7 ZDP (pričom sú súčasťou výnosov a VH):
– príjem získaný darovaním alebo dedením,
– prijatý podiel zaplatenej (asignovanej dane) u daňovníka, ktorý je prijímateľom tohto
podielu,
– podiel na zisku (dividenda), vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel
tichého spoločníka,
– príjmy z nadobudnutia nových akcií,
- príjmy oslobodené od dane podľa 13 ZDP (pričom sú súčasťou výnosov a VH):
– príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty,
– úroky z preplatku na dane zapríčinené správcom dane,
– finančné prostriedky plynúce z grantov na základe medzinárodných zmlúv,
– vymedzené príjmy daňovníkov, ktorí nie sú založení na podnikanie,
- príjmy, pri ktorých je daňová povinnosť vybraním dane zrážkou splnená alebo pri ktorých daňovník nevyužil možnosť považovať daň vybranú zrážkou za preddavok,
- kurzový zisk z precenenia pohľadávok a záväzkov pri využití postupu podľa 17 ods. 17 ZDP, t. j., nezahrnutia do ZD,
- rozdiel medzi vyššími daňovými a nižšími účtovnými odpismi,
- sumy marketingových a iných štúdií na prieskum trhu zaúčtované do výnosov, pričom ich úhradu daňovník neprijal do konca roka 2016,
- zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, úroky z omeškania, ktoré neboli uplatnené v daňových výdavkoch z dôvodu ich nezaplatenia do konca roka 2014, pričom k ich zaplateniu príde v roku 2016,
- výdavky podľa 17 ods. 19 ZDP platného od 1. 1. 2015, ktoré boli zaplatené v roku 2016,
- zrušenie rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa 21 ods. 2 písm. j) ZDP,
- náklad, na ktorý bola vytvorená rezerva, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok,
- opravná položka, ktorá nebola daňovým výdavkom,
- náklad, ktorý súvisí s vyradením majetku, ku ktorému bola vytvorená opravná položka, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok,
- výška uhradeného záväzku, o ktorý sa v minulosti z dôvodu jeho nezaplatenia zvyšoval ZD podľa 17 ods. 27 ZDP,
- rozdiel medzi vyššou daňovou zostatkovou cenou a nižšou účtovnou zostatkovou cenou majetku pri jeho vyradení,
- výdavok (náklad) pri postúpení pohľadávky podľa 19 ods. 3 písm. h) ZDP a pri odpise pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) ZDP – úprava ZD podľa § 17 ods. 28 ZDP.
Medzi pripočítateľné položky patria:
- sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania a sumy paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vyfakturovaných veriteľom a zaúčtovaných do výnosov do 31. 12. 2014
- sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania a sumy paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vyfakturovaných b zaúčtovaných do nákladov u dlžníka od 1. 1. 2015
- sumy podľa 17 ods. 19 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2015, ktoré sú u dlžníka súčasťou základu dane len po zaplatení:
- kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,
- nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku uhrádzané fyzickej osobe aj právnickej osobe, pričom zaplatené nájomné fyzickej osobe sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
- výdavky na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom
u veriteľa sa takéto príjmy zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,
- odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide
o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv, pri
ktorých sa okrem podmienky zaplatenia zavádza limit do výšky 20 % z hodnoty
sprostredkovaného obchodu, pričom tento limit sa nevzťahuje na vybrané
subjekty (napr. banky, poisťovne a zaisťovne),
- výdavky vzťahujúce sa k úhradám príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona
vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníkov
nezmluvných štátov po splnení povinností uvedených v § 43 ods. 11 alebo § 44
ods. 3 zákona pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje takéto
príjmy,
- výdavky na poradenské a právne služby uhrádzané FO aj PO,
- výdavky na získanie noriem a certifikátov, ktoré sa po splnení podmienky úplného
zaplatenia zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac
počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom zaplatenia.
- sumy nákladových úrokov z úverov a pôžičiek prijatých od závislých osôb a súvisiacich nákladov, ktoré presahujú limit 25 % výsledku hospodárenia uvedeného v 21a ZDP (pravidlá nízkej kapitalizácie) – od 1. 1. 2015 boli zavedené pravidlá nízkej kapitalizácie, podľa ktorých nie sú súčasťou základu dane u dlžníka nákladové úroky z prijatých úverov a pôžičiek od závislých osôb a súvisiace náklady, ktoré presahujú limit 25 % z hodnoty tzv. ukazovateľa EBITDA, t. j. výsledku hospodárenia upraveného podľa § 21a ZDP;
- suma rozdielu, o ktorý pri vybraných druhoch hmotného majetku pri jeho predaji prevyšuje daňová zostatková cena výnosy z predaja zahrnuté do základu dane – od 1. 1. 2015 sa bude z dôvodu limitácie výšky daňovej zostatkovej ceny, ktorú možno pri predaji vybraného druhu hmotného majetku , napr. osobné automobily zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky výnosov z predaja, uvádzať medzi položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia v DPPO tento rozdiel;
- suma rozdielu, o ktorý prevyšujú odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom časovo rozlíšenú sumu výnosov z prenájmu – prenajímateľ, ktorý poskytuje hmotný majetok na prenájom, môže podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP uplatniť daňové odpisy z tohto majetku najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy výnosov z prenájmu;
- obstarávacia cena zásob vyradeného tovaru pri nedodržaní podmienok uvedených v 21 ods. 2 písm. n) ZDP – od 1. 1. 2015 platí pravidlo, že daňovým výdavkom nie je OC zásob vyradeného tovaru:
- z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa 2 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa,
- likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal až do uplynutia tejto doby postupné znižovanie ich ceny na podporu predaja; výnimkou však je, a teda za daňový výdavok sa považuje bezodplatné odovzdanie zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a likvidácia zásob liekov na lekársky predpis,
- bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja;
- suma rozdielu, o ktorý provízia za vymoženú pohľadávku prevyšuje najviac 50 % hodnoty vymoženej pohľadávky;
- suma rezerv účtovaná ako náklad na nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a zostavenie daňového priznania – tieto rezervy sa na rozdiel od stavu platného do 31. 12. 2014 nepovažujú za daňový výdavok, a preto sa uvedú medzi položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia v podanom DPPO;
- suma tzv. zmarenej investície v zdaňovacom období rozhodnutia o tejto skutočnosti – zmarená investícia (§ 68 ods. 8 postupov účtovania) z iných dôvodov ako škoda nebude ovplyvňovať základ dane jednorazovo na základe zaúčtovania do nákladov, ale postupne v rovnomernej výške počas obdobia 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o tejto skutočnosti účtoval.
Bc. Lucia Hanusová
