Dňa 7. 10. 2015 prezident Andrej Kiska podpísal novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”).
K výrazným patrí zmena v § 6 ods. 2 písmeno a), ktoré znie:
„a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,“.
Odsek 4 znie:
„(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu29b) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.“.
Vzniká teda možnosť zdanenia príjmov daňou vyberanou zrážkou nielen pri príjmoch z príspevkov do novín a časopisov, ale aj príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu.
K najvýznamnejším zmenám patrí aj doplnenie § 9 odseku 1 písmenami k) a l).
Tieto znejú:
„k) z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
l) z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom37af) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.“.
Od dane teda bude od 1. 1. 2016 oslobodený príjem nepodnikajúcej FO z predaja cenného papiera obchodovaného na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na predaj cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka (fyzickej osoby).
Od dane bude oslobodený príjem aj nepodnikajúcej fyzickej osoby z prevodu CP, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia a príjem, ktorý je daňovníkovi vyplatený po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia, avšak za splnenia podmienok ustanovených v zákone č. 566/2001 Z.z.. V prípade porušenia podmienok bude daňovník povinný tieto príjmy zdaniť. Za porušenie podmienok sa nepovažuje úmrtie daňovníka.
Zmena nastáva aj v druhom odseku paragrafu číslo 9, konkrétne v písmene a), ktoré znie:
„a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,“.
Ide o oslobodenie výnosu z investovania majetku v dôchodkovom fonde. Výnos z takéhoto investovania sa vypláca zo starobného dôchodkového sporenia tak, ako aj dôchodky z tohto sporenia (starobný, predčasný starobný) a bude od dane oslobodené ako plnenie zo starobného dôchodkového sporenia (spolu s výnosom z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku z tohto sporenia, ustanoveným do ZDP od 1.1.2015). Paragrafom 9 sa tiež zrovnoprávňujú plnenia poskytované zo zahraničia s plneniami poskytovanými podľa predpisov platných v SR z hľadiska oslobodenia príjmov FO.
Zmenou § 17 ods. 19 písm. f) a g), ktorý sa vzťahuje na zahrnovanie poradenských a právnych služieb a noriem a certifikátov do základu danesa spresňuje, že podmienka zaplatenia, príp. časového rozlišovania sa vzťahuje na poradenské a právne služby zaradené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 a normy a certifikáty v cene vyššej ako 2 400 €. Podľa prechodných a záverečných ustanovení sa tento postup použije už pri podaní daňového priznania za rok 2015.
V § 19 ods. 2 písm. c) šiestom bode sa za slovo „predpismi17)“ vkladá čiarka a vypúšťajú sa slová „okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov,15)“. V nadväznosti na úpravu daňových výdavkov od 1.1.2015 (ak je príjem zo závislej činnosti zdaniteľným príjmom pre zamestnanca, uznáva sa ako daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak je nárok na tento príjem súčasťou pracovnej alebo kolektívnej zmluvy) sa navrhuje, aby aj cestovné náhrady, poskytnuté nad nárokovú výšku podľa zákona o cestovných náhradách, ktoré sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom boli daňovo uznaným výdavkom.
Pre účely uplatnenia daňových výdavkov pri predaji cenných papierov bolo v ZDP zavedené nové ustanovenie § 25a, ktoré spresňuje určenie vstupnej ceny finančného majetku.
Tento paragraf znie:
㤠25a
Vstupnou cenou finančného majetku1) je
a) obstarávacia cena,118) ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d),
b) cena zistená podľa osobitného predpisu,29) ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne,
c) hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka,37a) ak ide o
- finančný majetok,1) ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku alebo jeho časti pri postupe podľa § 17b,
- individuálne vložený finančný majetok,1) ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b,
d) reálna hodnota,119a) ak ide o finančný majetok1)
- nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti,
- nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa § 17b,
- nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c,
- ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje osobitný predpis,119a)
e) pôvodná cena, ak ide o finančný majetok,1) ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e; finančný majetok,1) ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d,
f) hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia92) obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva.93)“.
Paragraf 19, venujúci sa daňovým výdavkom sa upravuje vo viacerých bodoch:
1.Ods. 2 písm. h) upravuje zákonný odpis pohľadávky nadobudnutej v reálnej hodnote pri podnikovej kombinácii.Do daňových výdavkov bude možné zahrnúť aj zákonný odpis pohľadávky nadobudnutej v reálnej hodnote pri kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom, resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev
2.Ods. 2 písm. r) sa venuje daňovo účinnej tvorbe opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky a jeho odpis.Presne sa stanovuje, že opravnú položku k príslušenstvu k pohľadávke, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, je možné zahrnúť do daňových výdavkov až v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky uplynie 1 080 dní.
3.Ods. 3 písm. h) upravuje daňový výdavok pri postúpení pohľadávky vrátane príslušenstva, kedy pri postúpení pohľadávky vrátane príslušenstva sa osobitne posudzuje príjem z postúpenia pohľadávky a príjem z postúpenia príslušenstva, ktoré sa k tejto pohľadávke viaže.
4. Ods. 3 písm. a) sa venuje douplatňovaniu časti ročného odpisu prenajatého hmotného majetku po uplynutí doby odpisovania. Do ZDP sa dopĺňa postup pri douplatňovaní odpisu z majetku určeného na prenájom. Upravuje sa tiež výška daňových odpisov hmotného majetku prenajímaného len časť zdaňovacieho obdobia. Slová „obdobie, pričom neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov z prenájmu“ nahrádzajú slovami „obdobie a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrňovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu“.
5. Odsekom 3 písm. b) sa zrušuje limitácia daňovej zostatkovej ceny pri predaji technicky zhodnotenej budovy zaradenej v OS 6 do výšky príjmov z predaja.
V § 20 sa mení odsek 8 venujúci sa tvorbe rezerv v poisťovníctve, ktorý znie:
„(8) Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv
a) vytváraných v poisťovníctve podľa osobitných predpisov,97) ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,1) okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období,
b) v poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zaisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej zaisťovne vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu,97a) bez ohľadu na to, či ide o poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim,97b) ak sú technické rezervy účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,1) okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.“.
Upravujú sa tiež vstupné ceny hmotného, nehmotného majetku a finančného majetku po zmene zákona o účtovníctve paragrafmi § 25 ods. 1 písm. c) a § 25a.
V § 25 ods. 1 písm. c) sa slová „reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov;118)“ nahrádzajú slovami „všeobecná cena118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním;“ a vypúšťajú sa slová „reprodukčná obstarávacia“.
Paragraf 2 sa dopĺňa písmenami y) až aa), ktoré znejú:
„y) držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť,37ab) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb,
z) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,37aa)jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,37aa)
aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).“.
Legislatívna skratka „držiteľ“ (registraácie lieku) sa teda presúva medzi základné pojmy a zavádza sa legislatívna skratka poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa spresňuje pojem tzv. tretej osoby, t.j. osoby, ktorá sprostredkuje plnenia od držiteľa (teda ich neposkytuje priamo držiteľ).
Paragraf 43 sa dopĺňa odsekmi 19 až 22, ktoré znejú:
„(19) Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(20) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c).
(21) Ak peňažné plnenie a nepeňažné plnenie plynie od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne aj držiteľom, a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení
a) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, daň sa vyberie podľa odseku 3 písm. o), pričom na peňažné plnenie a nepeňažné plnenie sa uplatní postup podľa odseku 17 písm. a),
b) držiteľa, daň sa nevyberie podľa odseku 3 písm. o).
(22) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i) a l) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c).“.
Týmito odsekmi sa ustanovuje nová lehota na oznamovacie a odvodové povinnosti v súvislosti so zdanením nepeňažných plnení v oblasti zdravotníctva.
V § 18 odsek 4 znie:
„(4) Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia128) o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia“) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Prílohou k žiadosti je dokumentácia podľa odseku 1. Rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, v ktorom správca dane vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi správca dane daňovníkovi a vráti daňovníkovi zaplatenú úhradu. Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú, správca dane môže rozhodnúť o vydaní rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení metódy ocenenia. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení metódy ocenenia, správca dane môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané. Proti rozhodnutiu o odsúhlasení metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva. Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia úhradu vo výške podľa osobitného predpisu,80d) ak ide o jednostranné odsúhlasenie správcom dane a vo výške podľa osobitného predpisu,80e) ak ide o odsúhlasenie na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrada podľa deviatej vety sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za nepodanú, túto skutočnosť oznámi správca dane daňovníkovi. Ak správca dane vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti.“.
V odseku 6 sa v tretej vete na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 za toto zdaňovacie obdobie.“.
Týmito odsekmi § 18 sa spresňuje možnosť správcu dane vyžiadať si transferovú dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Tiež sa upravuje postup odsúhlasenia metódy transferového ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a štáty sa nedohodnú.
V § 12 ods. 7 písm. c) sa za slovo „zisku“ vkladajú slová „v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku“. Ak u daňovníka vyplácajúceho podiel na zisku bola celá suma alebo časť sumy vyplácaného podielu na zisku zahrnutá do daňových výdavkov, potom sa u príjemcu podielu na zisku v SR neuplatní ustanovenie o vylúčení podielu na zisku (dividendy) z predmetu dane, a tento ostáva súčasťou základu dane.
V § 7 sa mení nadpis na Osobitný základ dane z kapitálového majetku. Príjmy z kapitálového majetku, bez ohľadu na to, či plynú z územia SR alebo zo zdrojov v zahraničí, sa budú zdaňovať v rámci novo definovaného osobitného základu dane samostatne, a to sadzbou dane vo výške 19 %.
V § 39 ods. 2 sa písmeno f) dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie:
„8. suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.“.
Zamestnanec teda nebude musieť preukazovať dokladom od oprávneného subjektu nárok na NČZD ani na doplnkové dôchodkové sporenie v prípade, ak tieto za neho odvádza zamestnávateľ tak, ako je to pri starobnom dôchodkovom sporení. Podobne bol upravený aj mzdový list, ktorý je za zamestnanca povinný viesť zamestnávateľ.
V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby2) žijúcej v domácnosti57) zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu13) vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.“.
Pri sociálnej výpomoci, poskytnutej zamestnávateľom svojmu zamestnancovi z dôvodu mimoriadnych udalostí (havária, živelná pohroma a pod.) alebo v čase hmotnej núdze zamestnanca sa bude táto oslobodená do výšky 2 000 € ročne.
Nastávajú tiež zmeny v § 50. Zrušenie klesania percenta asignácie dane, zavádza sa oznamovanie identifikácie daňovníka, ktorý poukazuje asignáciu prijímateľovi prostriedkov. Spresňuje sa spôsob zverejňovania povinných údajov prijímateľov v Obchodnom vestníku, ak úhrn podielov zaplatenej dane presiahol sumu 3 320 € a zároveň sa posúva účinnosť postupu asignácie dane prostredníctvom zamestnávateľov až za rok 2017.
Zdroj: Verlag Dashöfer
